Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsky typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu a horské lesy južnejších pohorí. V Severnej Amerike ho zastupuje blízky príbuzný, kuvik americký (Glaucidium gnoma). Druh obýva 600 - 1000 km široký pás boreálnej tajgy v severnej Eurázii od Nórska po Sachalin. Izolovaná populácia, predstatvujúca postglaciálny relikt sa vyskytuje v pohoriach strednej Európy.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 100 - 1300 párov, Rakúsko 1500- 2000 párov, Česko 900 - 1300 párov, Poľsko 300 - 400 párov, Ukrajina 30 - 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie).

Poznávanie v prírode

Veľmi malý (asi ako vrabec), má guľatú hlavu (nepatrné ušká vidieť málokedy). Lieta nerovne, na dlhšie vzdialenosti zreteľne vlnkovite (ako ďatle). Sedáva na vrcholku ihličnatého stromu. Občas kýva chvostom alebo ho pomaly zdvíha.

Závoj má slabo vyvinutý, má ale výrazné úzke biele nadočné prúžky a žlté malé oči posadené pri sebe, čo mu dodáva zamračený výraz. Spodná zadná strana krku s rozpitou svetlou kresbou.

Zvrchu je šedo-hnedý, posiaty drobnými bielymi škvrnami, zospodu belavý s hnedou hruďou (rozsiahlejšie po stranách) a tenko čiarkovaným bruchom.

Prostredie

Staré ihličnaté alebo zmiešané lesy, hlavne v horách až po hornú hranicu lesa. Menej častý je v pahorkatinách, vzácne i v nížinách.

Na Slovensku hniezdi vo vyšších pohoriach, od 410 m n. m. po hornú hranicu lesa. Výskyt druhu je limitovaný na pohoria s prevahou ihličnatých porastov (najmä smrek, jedľa, menej borovica). Vysoké denzity dosahuje v starších smrečinách, jedľovo-bukových a jedľových porastoch. Druh obýva rôznoveké porasty vysokej diverzity nad 50 r. s dostatkom dutín (najmä po ďatloch), ktoré využíva na hniezdenie a niekedy aj na ukrývanie potravy. Dôležité sú niektoré štruktúrne komponenty habitátu, ako napr. otvorené plochy (lúky, svetliny), výskyt hustých ihličnatých mladín a košatých smrekov či jedlí pre denný úkryt, ako aj prítomnosť vody v teritóriu.

Ťah

Stály a prelietavý vták. Pravidelné prelety uskutočňujú vtáci z horských hniezdisk do nižších polôh. Výsledky krúžkovania škandinávskych vtákov dokázali potulky až okolo 250 km.

Jesenný a zimný výskyt kuvička vrabčieho vo vnútrozemí predpokladá potulky z najbližších hniezdisk, najmenej okolo 50 km.

Rozmnožovanie

Hniezdi jednotlivo, samec sa zdržuje po celý rok v hniezdnom reviry. Od začiatku marca sa ozýva nápadne často a samica mu odpovedá. Samec vletuje do hniezdnej dutiny a ihneď z nej vyzerá von, pričom sa ozýva. Párenie prebieha na vetve, najčastejšie na večer a za svitania.

Hniezdo je vždy umiestnené v stromovej dutine, najčastejsie po ďatlovi veľkom. Dutina je bez akejkoľvek výstelky, zbytky peria a koristi bývajú denne odstraňované.

U nás začína so znáškou koncom apríla a začiatkom mája, hniezdi 1x v roku. Znáša 3 - 6 vajec, ktoré sú čisto biele so slabým leskom.

Sedí výhradne samica, ktorú dokrmuje samec. Začína sedieť od znesenia predposledného alebo posledného vajca. Dĺžka sedenia na vajciach je 28 dní.

Mláďatá sa liahnu krátko po sebe, samica sa zdržuje stále pri mláďatách v dutine a až pred koncom hniezdnej starostlivosti sedáva vonku, v bezprostrednej blízkosti hniezda. Potravu loví iba samec. Zbytky koristi (perie, srsť), vývržky a suchý trus vyhadzuje denne von.

Mláďatá sú vyvádzané takmer naraz vo veku približne 30 dní a hneď dobre lietajú. Dospelými jedincami sú vodené ešte asi 3 týždne po vyvedení.

Potrava

Po koristi pátra takmer bez výnimky z nejakej pozorovateľne, a to predovšetkým za súmraku a za svitania. Korisť hľadá podľa sluchu, ako aj podľa zraku. Na jeseň často loví korisť do zásoby, ktorú konzumuje v prípade nedostatku potravy.

Potravu tvoria najmä drobní cicavci, v menšej miere vtáci, najmä v zimnom období.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 1000 - 1500 hniezdnych párov. Likvidácia starých porastov znemožňuje druhu prežiť. Na druh negatívne vplýva aj odstraňovanie dutinových stromov z porastov, kompetícia s inými druhmi obsadzujúcimi dutiny (Sturnus vulgaris, Glis glis), ako aj predačný tlak, najmä Strix aluco, menej Strix uralensis. Negatívne na denzitu druhu pôsobí aj pestovanie monokultúr.

Ochrane druhu prospeje zavedenie ekologického obhospodarovania v lesoch s prieberkovým spôsobom ťažby, ktorý ponecháva nedotknuté staré porasty, resp. ich časti, udržuje vysokú diverzitu v lesoch a ponecháva dutinové stromy (aj odumreté) v lese.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Projekt podporili

logo 01

logo 02 logo 03 logo 04 logo 05-basis SK-AT 4C logo 06-coro skat farbe logo 07-EUflag ERDF