Dravce a sovy ako kritériové druhy na vyhlasovanie

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsky typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu a horské lesy južnejších pohorí. V Severnej Amerike ho zastupuje blízky príbuzný, kuvik americký (Glaucidium gnoma). Druh obýva 600 - 1000 km široký pás boreálnej tajgy v severnej Eurázii od Nórska po Sachalin. Izolovaná populácia, predstatvujúca postglaciálny relikt sa vyskytuje v pohoriach strednej Európy.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 100 - 1300 párov, Rakúsko 1500- 2000 párov, Česko 900 - 1300 párov, Poľsko 300 - 400 párov, Ukrajina 30 - 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie).

Poznávanie v prírode

Veľmi malý (asi ako vrabec), má guľatú hlavu (nepatrné ušká vidieť málokedy). Lieta nerovne, na dlhšie vzdialenosti zreteľne vlnkovite (ako ďatle). Sedáva na vrcholku ihličnatého stromu. Občas kýva chvostom alebo ho pomaly zdvíha.

Závoj má slabo vyvinutý, má ale výrazné úzke biele nadočné prúžky a žlté malé oči posadené pri sebe, čo mu dodáva zamračený výraz. Spodná zadná strana krku s rozpitou svetlou kresbou.

Zvrchu je šedo-hnedý, posiaty drobnými bielymi škvrnami, zospodu belavý s hnedou hruďou (rozsiahlejšie po stranách) a tenko čiarkovaným bruchom.

Prostredie

Staré ihličnaté alebo zmiešané lesy, hlavne v horách až po hornú hranicu lesa. Menej častý je v pahorkatinách, vzácne i v nížinách.

Na Slovensku hniezdi vo vyšších pohoriach, od 410 m n. m. po hornú hranicu lesa. Výskyt druhu je limitovaný na pohoria s prevahou ihličnatých porastov (najmä smrek, jedľa, menej borovica). Vysoké denzity dosahuje v starších smrečinách, jedľovo-bukových a jedľových porastoch. Druh obýva rôznoveké porasty vysokej diverzity nad 50 r. s dostatkom dutín (najmä po ďatloch), ktoré využíva na hniezdenie a niekedy aj na ukrývanie potravy. Dôležité sú niektoré štruktúrne komponenty habitátu, ako napr. otvorené plochy (lúky, svetliny), výskyt hustých ihličnatých mladín a košatých smrekov či jedlí pre denný úkryt, ako aj prítomnosť vody v teritóriu.

Ťah

Stály a prelietavý vták. Pravidelné prelety uskutočňujú vtáci z horských hniezdisk do nižších polôh. Výsledky krúžkovania škandinávskych vtákov dokázali potulky až okolo 250 km.

Jesenný a zimný výskyt kuvička vrabčieho vo vnútrozemí predpokladá potulky z najbližších hniezdisk, najmenej okolo 50 km.

Rozmnožovanie

Hniezdi jednotlivo, samec sa zdržuje po celý rok v hniezdnom reviry. Od začiatku marca sa ozýva nápadne často a samica mu odpovedá. Samec vletuje do hniezdnej dutiny a ihneď z nej vyzerá von, pričom sa ozýva. Párenie prebieha na vetve, najčastejšie na večer a za svitania.

Hniezdo je vždy umiestnené v stromovej dutine, najčastejsie po ďatlovi veľkom. Dutina je bez akejkoľvek výstelky, zbytky peria a koristi bývajú denne odstraňované.

U nás začína so znáškou koncom apríla a začiatkom mája, hniezdi 1x v roku. Znáša 3 - 6 vajec, ktoré sú čisto biele so slabým leskom.

Sedí výhradne samica, ktorú dokrmuje samec. Začína sedieť od znesenia predposledného alebo posledného vajca. Dĺžka sedenia na vajciach je 28 dní.

Mláďatá sa liahnu krátko po sebe, samica sa zdržuje stále pri mláďatách v dutine a až pred koncom hniezdnej starostlivosti sedáva vonku, v bezprostrednej blízkosti hniezda. Potravu loví iba samec. Zbytky koristi (perie, srsť), vývržky a suchý trus vyhadzuje denne von.

Mláďatá sú vyvádzané takmer naraz vo veku približne 30 dní a hneď dobre lietajú. Dospelými jedincami sú vodené ešte asi 3 týždne po vyvedení.

Potrava

Po koristi pátra takmer bez výnimky z nejakej pozorovateľne, a to predovšetkým za súmraku a za svitania. Korisť hľadá podľa sluchu, ako aj podľa zraku. Na jeseň často loví korisť do zásoby, ktorú konzumuje v prípade nedostatku potravy.

Potravu tvoria najmä drobní cicavci, v menšej miere vtáci, najmä v zimnom období.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 1000 - 1500 hniezdnych párov. Likvidácia starých porastov znemožňuje druhu prežiť. Na druh negatívne vplýva aj odstraňovanie dutinových stromov z porastov, kompetícia s inými druhmi obsadzujúcimi dutiny (Sturnus vulgaris, Glis glis), ako aj predačný tlak, najmä Strix aluco, menej Strix uralensis. Negatívne na denzitu druhu pôsobí aj pestovanie monokultúr.

Ochrane druhu prospeje zavedenie ekologického obhospodarovania v lesoch s prieberkovým spôsobom ťažby, ktorý ponecháva nedotknuté staré porasty, resp. ich časti, udržuje vysokú diverzitu v lesoch a ponecháva dutinové stromy (aj odumreté) v lese.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Druh sibírsko-kanadského typu, rozšírený cirkumpolárne v holarktickej oblasti. V Eurázii prebieha severná hranica rozšírenia medzi 65-68° s. š. Najjužnejšie v Európe hniezdi v Grécku. Tieto izolované populácie sú asi glaciálnymi reliktami (na Balkáne, v Ázii, Kryme), stredoeurópske populácie sú zrejme relikty z poľadových období.

V Európe sa vyskytuje nominotypická forma, ktorá obýva severnú a strednú časť od Škandinávie cez Poľsko, Pobaltské krajiny, Rusko a Bielorusko. V strednej Európe sa druh vyskytuje v horských lesoch Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Českej republiky a Slovenska.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 2500 - 3000 párov, Rakúsko 1000- 1500 párov, Česko 550 - 800 párov, Poľsko 80 - 120 párov, Maďarsko 0 - 2 párov, Ukrajina 40 - 50 párov v roku 1986.

Poznávanie v prírode

Stredne veľký (asi ako kuvik obyčajný), s veľkou hlavou, stredne veľké žlté oči. Zvrchu je hnedastý s bielymi bodkami a s rozpitými škvrnami na ramenách, zospodu belavý s rozpitými hnedastými škvrnami. Krídla sú guľaté, lieta priamo s radou rýchlych úderov krídel a krátkym priamym plachtením. Najskôr je zameniteľný s kuvičkom vrabčím (rovnaký biotop aj areál). Avšak kuvičok radšej sedáva na vrcholcoch, zatiaľ čo pôtik kapcavý dáva prednosť korunám stromov.

Prostredie

Druh hniezdi v horských ihličnatých a zmiešaných lesoch severnej polovice Slovenska od 600 m n. m. až po hornú hranicu lesa. Južná hranica prechádza Poľanou, Veporskými vrchmi, Stolickými vrchmi, Revúckou vrchovinou a Slovenským krasom. Na východ od súvislého areálu hniezdi v Bukovských vrchoch. Biotop druhu tvoria ihličnaté a zmiešané lesy, najmä smrekové, menej jedľovo-bukové a vzácne aj bučiny.

V Českej republike žije aj na imisných holinách s ojedinelými bútľavými stromami.

Ťah

Stály a prelietavý druh sovy. Najdlhšie prelety južným a juhozápadným smerom sú známe u škandinávskych vtákov a dosahujú až 600 km.

Zimné rozšírenie druhu sa prekrýva s hniezdnym. Druh je sedentárny - vyskytuje sa na hniezdisku po celý rok.

Rozmnožovanie

Hniezdi jednotlivo. Páry nie sú trvalé, ale samec zostáva po celý rok na rovnakom území. Ozývať sa začína na jar, hlavne od polovice marca sa samec ozýva po celú noc, naletuje často ku vchodu zvolenej stromovej dutiny, vletuje do vnútra, nosí tam potravu a ozýva sa vo vnútri veľmi dlhým trilkovým volaním. Samica ho tam potom nasleduje. K páreniu dochádza v noci, v blízkosti dutiny a býva sprevádzané prenikavým krikom.

Hniezdi vždy v dutine stromu alebo v búdke. Dutina je obvykle 4 - 12 m, najčastejšie však 6 - 8 m vysoko. Používa najmä dutiny vytesané tesárom čiernym alebo žlnami. Na dne búdky je len vrstva zo zbytkov koristi a trusu.

Časový priebeh znášky je od konca marca do polovice mája. Hniezdi jeden krát do roka. Pri zničení znášky, znáša náhradnú. Veľkosť znášky je väčšinou 4 - 7 vajec, ktorých tvar je guľatý, zriedka oválny. Znášané sú v dvojdňových intervaloch. Sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Samica začína sedieť od znesenia prvého vajíčka. Dĺžka sedenia na vajciach je 26 - 27 dní.

Mláďatá sa liahnu spravidla v odstupe dvoch dní. Samica sa zdržuje stále pri mláďatách. Potravu zaobstaráva samec a samici ju odovzdáva pri vchode do dutiny alebo priamo v dutine, tá ju rozdeľuje mláďatám. Zbytky potravy nebývajú z dutiny odstraňované. Dutinu mláďatá opúšťajú vo veku 30 - 35 dní, a to postupne. Dobre lietajú a do dutiny sa už nevracajú. Po vyvedení sú ešte dokrmované rodičmi, pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku.

Potrava

Spravidla loví vo vnútri ihličnatých lesov, z nízko položenej pozorovateľne, ktorú často mení. Niekedy loví aj počas letu. Je typickou nočnou sovou, ktorá korisť hľadá podľa sluchu.

Korisťou sú predovšetkým drobné hlodavce a vtáci, pričom ich zastúpenie môže výrazne kolísať podľa situácie. Taktiež sa môžu v potrave vyskytnúť plchy a netopiere. Vtáky loví do veľkosti sýkorky.

Korisť je chytaná tak na zemi ako aj lovená na stromoch.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov. Nepatrí medzi ohrozené druhy, jeho stavy sú považované za stabilizované. Jeho výskyt najviac ovplyvňujú antropogénne zásahy do lesných ekosystémov, a to ťažobné postupy, pri ktorých dochádza k odstraňovaniu starých porastov.

Vychádzajúc z hniezdnych nárokov druhu dôležitým prvkom ochrany by mala byť evidencia stromov s dutinami a ich zachovávanie, čo je realizovateľné najmä pri prebierkových spôsoboch ťažby.

V porastoch narušených ťažbou, resp. v mladších porastoch, kde chýbajú staršie porasty s dutinami je vhodná inštalácia hniezdnych búdok pre podporu hniezdenia. Odporúčané rozmery búdky určenej pre pôtika kapcavého sú 18 x 18 cm pôdorys, výška prednej steny 35 cm, zadnej 47 cm, s vletovým otvorom 7,5 cm.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsky typ rozšírenia v tajgovej zóne Palerktídy. Izolované populácie v horských lesoch strednej Európy sú zrejme relikty z niektorých poľadových období, zatiaľ čo populácie v čínskych horách sú pravými glaciálnymi reliktami.

V palearktickej oblasti žije od Nórska po Japonsko. V Európe hniezdi forma liturata na Škandinávskom poloostrove, mimo centrálneho Ruska najjužnejsšie v jeho kaliningradskej oblasti, v Litve a v severnom Bielorusku.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Česko 5 - 10 párov, Poľsko 450 - 700 párov, Maďarsko 5 - 40 párov, Ukrajina 100 - 110 párov v roku 1988.

Poznávanie v prírode

Stredne veľká, z profilu guľatá hlava, chvost je dlhý a klinovitý, čo je viditeľné najmä počas letu, krídla sú guľaté. Lieta priamo, cieľavedome, podobne ako myšiak hôrny. Perie je svetlo šedo-hnedé (svetlejšie ako sova obyčajná), tmavohnedo čiarkované. Oči sú čierne v jednofarebne bežovo-šedom závoji. Zobák je žltkastý. Vrchná strana krídel je rovnomerne tmavo prúžkovaná, bez výraznej svetlej škvrny na vnútorných ručných letkách. Vrchná strana chvosta je rovnomerne a kontrastne tmavo prúžkovaná.

Prostredie

Zmiešané a listnaté lesy pralesovitého charakteru, najmä bučiny. V zime sa zatúla aj do otvoreného priestoru mimo lesa. V mimo hniezdnej sezóne, najmä v silných zimách, sa vyskytujú aj v južnejších oblastiach, prípadne až na nížinách.

Sova dlhochvostá je typickým obyvateľom lesov východnej časti Slovenska.

Ťah

Stály vták, potulujúci sa v niektorých zimách prevažne neďaleko hniezdisk. Pre východoslovenskú populáciu bola krúžkovaním doložená zimná potulka mladého vtáka 145 km severo-západne.

Rozmnožovanie

Páry si udržujú stále hniezdiská. Tok prebieha vo februári. K hniezdeniu na Slovensku používa najmä staré hniezda dravcov a dutiny. Často hniezdi i na nahnitých pahýľoch stojatých silných kmeňov. S obľubou obsadzuje aj búdky. Vlastné hniezdo nestavia a kotlinka použitého hniezdia je po ukončení hniezdenia natoľko vyplnená rôznymi zbytkami, že to isté hniezdo nemôže byť použité dvakrát po sebe. Výška hniezda od zeme je rôzna, od 3 - 20m.

Hniezdenie začína v prvej polovici marca. Počet vajec v znáške je závislý od množstva dostupnej potravy, v rokoch chudobných na potravu k zahniezdeniu páru ani musí dôjsť. Počet vajec v znáške sa pohybuje od 3 - 6 ks, v rokoch bohatých na potravu môže byť až 6 vajec v znáške. Tvar vajec je guľatý, sú bielej farby, slabo lesklé. Sedenie na vajciach začína od znesenia prvého vajíčka. Sedí iba samička, ktorej samec prináša potravu. Dĺžka sedenia na vajciach je 27 - 29 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, starostlivosť o mláďatá preberajú obaja rodičia, pričom samec zabezpečuje potravu, ktorú im samica odovzdáva a trhá. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá asi 34 - 35 dní, potom mláďatá hniezdo opúšťajú a rodičmi sú aj naďalej dokrmované na okolitých stromoch.

Potrava

Loví predovšetkým v redších lesoch alebo v krajine parkovitého typu. Korisť hľadá najmä z pozorovateľne, avšak niekedy aj za letu, a to v noci, ale aj za šera. Pri hľadaní koristi sa orientuje sluchom, ale aj zrakom.

Korisťou sovy dlhochvostej sú takmer výhradne drobné zemné hlodavce, cicavce do veľkosti veveričky, vzácne vtáci do veľkosti havrana, ale aj hmyz a obojživelníci. Na rozdiel od sovy obyčajnej chytá korisť prakticky iba na zemi.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 700 - 1000 hniezdnych párov. Ako typický lesný druh je zo strany človeka ohrozovaný najmä lesohospodárskou činnosťou, predovšetkým ťažbou starých porastov s polozhnitými pahýľmi kmeňov stromov a veľkými dutinami.

Početnosť druhu možno významne pozitívne ovplyvniť inštaláciou polobúdok s rozmermi 40x40x60 cm, s výškou umiestnenia 3 - 6m.

 

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Orol skalný

Projekt podporili

logo 01

logo 02 logo 03 logo 04 logo 05-basis SK-AT 4C logo 06-coro skat farbe logo 07-EUflag ERDF