Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Druh sibírsko-kanadského typu, rozšírený cirkumpolárne v holarktickej oblasti. V Eurázii prebieha severná hranica rozšírenia medzi 65-68° s. š. Najjužnejšie v Európe hniezdi v Grécku. Tieto izolované populácie sú asi glaciálnymi reliktami (na Balkáne, v Ázii, Kryme), stredoeurópske populácie sú zrejme relikty z poľadových období.

V Európe sa vyskytuje nominotypická forma, ktorá obýva severnú a strednú časť od Škandinávie cez Poľsko, Pobaltské krajiny, Rusko a Bielorusko. V strednej Európe sa druh vyskytuje v horských lesoch Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Českej republiky a Slovenska.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 2500 - 3000 párov, Rakúsko 1000- 1500 párov, Česko 550 - 800 párov, Poľsko 80 - 120 párov, Maďarsko 0 - 2 párov, Ukrajina 40 - 50 párov v roku 1986.

Poznávanie v prírode

Stredne veľký (asi ako kuvik obyčajný), s veľkou hlavou, stredne veľké žlté oči. Zvrchu je hnedastý s bielymi bodkami a s rozpitými škvrnami na ramenách, zospodu belavý s rozpitými hnedastými škvrnami. Krídla sú guľaté, lieta priamo s radou rýchlych úderov krídel a krátkym priamym plachtením. Najskôr je zameniteľný s kuvičkom vrabčím (rovnaký biotop aj areál). Avšak kuvičok radšej sedáva na vrcholcoch, zatiaľ čo pôtik kapcavý dáva prednosť korunám stromov.

Prostredie

Druh hniezdi v horských ihličnatých a zmiešaných lesoch severnej polovice Slovenska od 600 m n. m. až po hornú hranicu lesa. Južná hranica prechádza Poľanou, Veporskými vrchmi, Stolickými vrchmi, Revúckou vrchovinou a Slovenským krasom. Na východ od súvislého areálu hniezdi v Bukovských vrchoch. Biotop druhu tvoria ihličnaté a zmiešané lesy, najmä smrekové, menej jedľovo-bukové a vzácne aj bučiny.

V Českej republike žije aj na imisných holinách s ojedinelými bútľavými stromami.

Ťah

Stály a prelietavý druh sovy. Najdlhšie prelety južným a juhozápadným smerom sú známe u škandinávskych vtákov a dosahujú až 600 km.

Zimné rozšírenie druhu sa prekrýva s hniezdnym. Druh je sedentárny - vyskytuje sa na hniezdisku po celý rok.

Rozmnožovanie

Hniezdi jednotlivo. Páry nie sú trvalé, ale samec zostáva po celý rok na rovnakom území. Ozývať sa začína na jar, hlavne od polovice marca sa samec ozýva po celú noc, naletuje často ku vchodu zvolenej stromovej dutiny, vletuje do vnútra, nosí tam potravu a ozýva sa vo vnútri veľmi dlhým trilkovým volaním. Samica ho tam potom nasleduje. K páreniu dochádza v noci, v blízkosti dutiny a býva sprevádzané prenikavým krikom.

Hniezdi vždy v dutine stromu alebo v búdke. Dutina je obvykle 4 - 12 m, najčastejšie však 6 - 8 m vysoko. Používa najmä dutiny vytesané tesárom čiernym alebo žlnami. Na dne búdky je len vrstva zo zbytkov koristi a trusu.

Časový priebeh znášky je od konca marca do polovice mája. Hniezdi jeden krát do roka. Pri zničení znášky, znáša náhradnú. Veľkosť znášky je väčšinou 4 - 7 vajec, ktorých tvar je guľatý, zriedka oválny. Znášané sú v dvojdňových intervaloch. Sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Samica začína sedieť od znesenia prvého vajíčka. Dĺžka sedenia na vajciach je 26 - 27 dní.

Mláďatá sa liahnu spravidla v odstupe dvoch dní. Samica sa zdržuje stále pri mláďatách. Potravu zaobstaráva samec a samici ju odovzdáva pri vchode do dutiny alebo priamo v dutine, tá ju rozdeľuje mláďatám. Zbytky potravy nebývajú z dutiny odstraňované. Dutinu mláďatá opúšťajú vo veku 30 - 35 dní, a to postupne. Dobre lietajú a do dutiny sa už nevracajú. Po vyvedení sú ešte dokrmované rodičmi, pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku.

Potrava

Spravidla loví vo vnútri ihličnatých lesov, z nízko položenej pozorovateľne, ktorú často mení. Niekedy loví aj počas letu. Je typickou nočnou sovou, ktorá korisť hľadá podľa sluchu.

Korisťou sú predovšetkým drobné hlodavce a vtáci, pričom ich zastúpenie môže výrazne kolísať podľa situácie. Taktiež sa môžu v potrave vyskytnúť plchy a netopiere. Vtáky loví do veľkosti sýkorky.

Korisť je chytaná tak na zemi ako aj lovená na stromoch.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov. Nepatrí medzi ohrozené druhy, jeho stavy sú považované za stabilizované. Jeho výskyt najviac ovplyvňujú antropogénne zásahy do lesných ekosystémov, a to ťažobné postupy, pri ktorých dochádza k odstraňovaniu starých porastov.

Vychádzajúc z hniezdnych nárokov druhu dôležitým prvkom ochrany by mala byť evidencia stromov s dutinami a ich zachovávanie, čo je realizovateľné najmä pri prebierkových spôsoboch ťažby.

V porastoch narušených ťažbou, resp. v mladších porastoch, kde chýbajú staršie porasty s dutinami je vhodná inštalácia hniezdnych búdok pre podporu hniezdenia. Odporúčané rozmery búdky určenej pre pôtika kapcavého sú 18 x 18 cm pôdorys, výška prednej steny 35 cm, zadnej 47 cm, s vletovým otvorom 7,5 cm.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Projekt podporili

logo 01

logo 02 logo 03 logo 04 logo 05-basis SK-AT 4C logo 06-coro skat farbe logo 07-EUflag ERDF