Výrik lesný (Otus scops)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Starosvetský typ rozšírenia, v Európe je stediskom výskytu Stredomorie. Obýva celú južnú Európu od Pyrenejského poloostrova po Kaspické more, v Ázii celý juh, na severe po jazero Bajkal. Časť populácie hniezdi aj v severozápadnej Afrike, od Maroka po Tunisko. V Európe ide severná hranica rozšírenia cez sever Francúzska a južné časti Švajčiarska, Rakúska, Slovenska a Ukrajiny. Najsevernejšie hniezdi v Rusku.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Rakúsko 35- 60 párov, Maďarsko 300 - 400 párov, Ukrajina 100 - 120 párov v roku 1988.

Poznávanie v prírode

Malý, trochu menší ako kuvik obyčajný. Sedí vzpriamene a pri odpočinku sú viditeľné malé ušká. Počas letu sú zjavné pomerne dlhšie a užšie krídla, let výrazne vlnkovitý. Okrem tesnej blízkosti vyzerá jednofarebne hnedý (hrdzavý až šedý) so svetlou (šedobielou) linkou na ramenách, trochu svetlejším závojom a spodinou tela. Ak ho je dobre vidieť, je viditeľná zložitá kresba z čiernych čiarok a vlniek, rozpitých belavých bodiek a hrdzavých škvŕn. Oči sú žlté.

Prostredie

Na Slovensku obýva teplé, nízko položené oblasti - nížiny, kotliny a ich lemujúce pahorkatiny s mozaikovitou štruktúrou krajiny a s hojným výskytom veľkých druhov chrobákov, rovnokrídlovcov a nočných motýľov. Biotop tvoria okraje riedkych lesov, lemované extenzívne obrábanými poľnohospodárskymi plochami, staré sady, parky, vinice, pasienky so solitérnymi stromami a pod.

Často obýva aj záhrady v intravilánoch obcí s dostatkom bútľavých stromov.

Ťah

V Európe je ťažným vtákom, s výnimkou najjužnejších častí areálu rozšírenia, kde je sčasti prelietavý (južné Taliansko, Grécko). Hlavné zimovisko leží v transsaharských oblastiach Afriky, v Sudáne po Keňu a Ugandu. K nám prilieta v apríli, odlieta v septembri.

Rozmnožovanie

Hniezdia podobne ako iné druhy sov, hniezdo je umiestnené v dutine stromu alebo v búdke. Samica koncom mája znáša 2 - 5 vajec. Vajcia sú čisto biele, slabo lesklé. V prípade jej zničenia, môže zniesť náhradnú. Sedí len samica, zatiaľčo samec zaobstaráva potravu. Zahrievanie vajec trvá 24 - 25 dní. Mláďatá sa liahnu v intervaloch podľa znášania vajec.

Dĺžka starostlivosti o mláďatá trvá veľmi krátko, iba 21 - 22 dní, avšak mláďatá sú aj naďalej dokrmované rodičmi v okolí. Rodina zostáva spolu aj po vyletení mláďat, až do augusta.

Potrava

Výrik loví výlučne v noci. Potravu tvorí prevažne hmyz, hlavne väčšie druhy, najmä chrobáci, húsenice, drobní obratlovci, mäkkýše, červy a pod.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 40 - 80 hniezdnych párov. Druh ohrozuje predovšetkým úbytok veľkých druhov chrobákov a rovnokrídlovcov, sprevádzaný zánikom hniezdnych príležitostí v teplých oblastiach (premena pôvodných vinohradov s ovocnými stromami na intenzívne veľkoplošné vinohradníctvo, uprednostňovanie nízkokmenných a krátkovekých stromov v ovocinárstve, zarastanie opustených parkov a sadov, zalesňovanie a sukcesia na nízkotrávnatých biotopoch s rozptýlenou stromovou vegetáciou).

Na vhodných lokalitách s s dostatočnou potravnou bázouje účelné vyvesovať bezpečné hniezdne búdky, ale z dlhodobého hľadiska je pre ochranu výrika potrebná extenzifikácia poľnohospodárstva , vinohradníctva a ovocinárstva.

 

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Projekt podporili

logo 01

logo 02 logo 03 logo 04 logo 05-basis SK-AT 4C logo 06-coro skat farbe logo 07-EUflag ERDF